Ako sa rozhodujeme pri investovaní? (26.1.2025)

Čo sa v nás deje, keď sa rozhodujeme o investovaní?
Prečo sa niekto nebojí investovať?
Prečo niekto toľko váha pri investovaní?
 
Aké typy správania poznáme pri investovaní:

• Niekto koná unáhlene a investuje pod tlakom času alebo do nevhodnej investície.
• Niekto sa naopak príliš dlho rozhoduje, pretože sa obáva.
• Niekto ani nezačne investovať, pretože nikdy nie je vhodná príležitosť.
• Iný investuje takmer vždy a do všetkého, častokrát aj neuvážene.
• Niekto pri poklese hodnoty akcií o 30% predá auto a peniaze investuje.
• Iný pri poklese 10% odpredá portfólio a už nikdy nechce investovať.
• A mnohé iné

 
Prečo je to tak? Čo sa v nás odohráva?
Skúsim to zjednodušiť, hoci ide o evolúciu, ktorá trvala milióny rokov.

Ide o evolúciu mechanizmov, ktoré sa vyvíjali postupne na to, aby nás dokázali ochrániť pred fyzickými hrozbami.

Mnohé z nich už dnes nereflektujú moderné výzvy, ako sú komplexné investičné rozhodnutia. Avšak naše reakcie (napríklad stres z poklesu trhu) sú stále založené na mechanizmoch, ktoré nás mali chrániť pred predátorom.
 

 
Ako to funguje?
Skúsme sa pozrieť na to, čo sa deje v ľudskom tele v situácii, ako bola veľká finančná kríza, kedy akciové trhy poklesli o viac ako 50%.

V tele investora sa začne kaskáda reakcií:

1. Vnímanie hrozby – mozog a spustenie reakcie
   • Amygdala (centrum strachu v limbickom systéme):
     Keď človek zaznamená náhly pokles akciového trhu, amygdala vyhodnotí túto situáciu ako hrozbu. Aj keď pokles trhu nie je fyzickým nebezpečenstvom, mozog ho interpretuje ako existenčný problém, napríklad stratu peňazí alebo ohrozenie budúcnosti.
   • Hypotalamus (riadiaca centrála stresovej reakcie):
     Hypotalamus aktivuje sympatický nervový systém a spúšťa reakciu tzv. „boj alebo útek“.
2. Vyplavovanie hormónov – stresová kaskáda
   • Kortizol (stresový hormón):
     Hypofýza a nadobličky začnú vylučovať kortizol, ktorý zvyšuje hladinu glukózy v krvi, aby telo získalo energiu na zvládnutie stresu.
   • Adrenalín a noradrenalín:
     Nadobličky uvoľňujú adrenalín a noradrenalín, ktoré zvyšujú tepovú frekvenciu, krvný tlak a pripravujú telo na rýchlu reakciu.
3. Reakcia nervového systému
   • Sympatický nervový systém (SNS):
     SNS stimuluje mnohé fyziologické procesy:
     • Zvyšuje srdcovú frekvenciu (tachykardia), aby sa zlepšil prietok krvi do svalov.
     • Zvyšuje dýchanie (hyperventilácia), aby sa dodalo viac kyslíka.
     • Znižuje aktivitu tráviaceho systému, keďže telo sa sústredí na hrozbu.
   • Parasympatický nervový systém:
     Keď stres ustúpi, parasympatický systém znovu nastoľuje rovnováhu.
     Počas krízového obdobia však môže byť tento systém potlačený.
4. Fyzické prejavy tela
   • Potenie:
     Zvýšené potenie (hlavne na dlaniach a čele) je prirodzená reakcia na stres.
   • Svalové napätie:
     Telo sa pripravuje na boj alebo útek, čo spôsobuje napätie vo svaloch.
   • Nárast krvného tlaku a cukru v krvi:
     To zlepšuje prívod živín a kyslíka do životne dôležitých orgánov a svalov.
   • Rozšírené zrenice:
     Aby mozog získal viac vizuálnych informácií o „hrozbe.“
5. Kognitívne a emocionálne reakcie
   • Panika a úzkosť:
     Kortizol v kombinácii s adrenalínom vedie k zvýšenej úrovni úzkosti.
   • Obmedzenie logického myslenia:
     Aktivita v prefrontálnom kortexe (centrum logického uvažovania) je utlmená, zatiaľ čo amygdala preberá kontrolu. To vedie k impulzívnym a emocionálnym rozhodnutiam, ako napríklad unáhlený predaj akcií.
   • Strata sebavedomia:
     Pocity beznádeje a pochybnosti môžu ovplyvniť dlhodobé rozhodovanie.
6. Dlhodobé dôsledky (ak stres pretrváva)
   • Ak stresová situácia trvá dlhšie, telo môže prejsť do fázy vyčerpania:
     • Únava:
       Neustále vyplavovanie kortizolu oslabuje imunitný systém.
     • Zvýšené riziko ochorení:
       Chronický stres môže viesť k vysokému krvnému tlaku, srdcovým ochoreniam a tráviacim problémom.

Prečo je to dôležité vedieť?
Keď si človek uvedomí, čo sa vlastne deje z jeho telom, dokáže túto reakciu vyhodnotiť miernejšie a jeho rozhodnutia nebudú také impulzívne.

Prípadne, ak má investor skúseného poradcu, ktorý má dostatočnú emočnú inteligenciu, tak dokáže vyhodnotiť, čo sa s klientom deje.

Empaticky ho vie vypočuť, ukľudniť a vie ho nasmerovať k správnym investičným rozhodnutiam.

Po zmiernení stresovej reakcie vie objektívny pohľad často ponúknuť investorovi inú perspektívu a vie zvrátiť negatívne rozhodnutie, prípadne spraviť rozhodnutie pozitívnym smerom.

Vzhľadom na to, že ide o univerzálne mechanizmy, ktoré fungujú nielen pri investičných rozhodnutiach, verím, že Vám znalosť samého seba pomôže vo všeobecnosti pri rozhodovaní a rôznych životných situáciách.
 

K tomuto Newsletteru ma inšpirovala audiokniha- Emočná Inteligencia od Daniela Golemana.
Nájdete aj ako klasickú knihu.

Myslím si, že je vhodné pracovať nielen na svojom IQ, ale aj na svojom EQ.
V knihe sa dozviete, ako funguje vaše telo a psychika, a tiež, ako môžete pozitívne ovplyvniť ostatných – ak budete dostatočne empatickí a uvedomíte si svoj vplyv na rodinu, deti a okolie.
 

Ak sa obávate svojej reakcie pri investovaní a hľadáte inú perspektívu či človeka, ktorý vás pochopí a podrží aj v krízových situáciách, neváhajte ma kontaktovať. Rád vám pomôžem.
 
 
S pozdravom,