Slovenská ekonomika ľudskou rečou (2.11.2025)

Ahojte Investori,
predstavte si rodinu, ktorá mesačne zarobí 2 000 eur, ale minie 2 400 eur.
Každý mesiac si požičia 400 eur, lebo „to nejako zaplatí neskôr“.
Po pár rokoch je dlh taký veľký, že z výplaty už ledva zaplatí úroky z pôžičiek.

Takto dnes vyzerajú verejné financie Slovenska.
 
Odborníci varujú pred neudržateľnosťou verejných financií Slovenska.
Väčšina ľudí však týmto varovaniam nerozumie, pretože sú pre nich príliš odborné.

Preto sa budem snažiť tieto varovania a ekonomické pojmy priblížiť ľudskou rečou tak, aby im každý rozumel a uvedomil si ich dôležitosť.
 
V súvislosti s verejnými financiami Slovenska sa najčastejšie spomína Deficit a Dlh verejnej správy.

🔹 Čo je to deficit verejnej správy?
Predstavte si, že štát má každý rok svoj rozpočet, teda zoznam, koľko peňazí zarobí a koľko minie.

👉 Príjmy sú dane, odvody, poplatky – to, čo štát vyberie od ľudí a firiem.
👉 Výdavky sú dôchodky, platy učiteľov, nemocnice, cesty, úrady, dotácie…
 
Ak štát minie viac, než vyberie, vznikne deficit.
Je to schodok v rozpočte – rozdiel medzi príjmami a výdavkami.
 
🧍‍♂️ Príklad zo života:
Ak má rodina mesačný príjem 2 000€, ale minie 2 400€, má deficit 400€.
Musí si požičať, aby to zaplatila.
 
Presne to isté robí štát, ale v oveľa väčších číslach.
Slovenský deficit predstavuje približne 7 miliárd eur ročne, teda viac ako 5% HDP.
Znamená to, že štát si každý rok toľko požičiava, aby zaplatil všetko, čo sľúbil.
 
Inými slovami:
Deficit je „mínusový rozpočet“.
Nie je to dlh ako taký, ale z každého deficitu sa stáva nový kúsok dlhu.
 
Ak má štát deficit každý rok, jeho dlh rastie, rovnako ako keď si rodina stále požičiava, lebo míňa viac, než zarába.

 
🔹 Čo je to dlh verejnej správy?
Keď má štát deficit, musí si na chýbajúce peniaze požičať.
Robí to tak, že vydá štátne dlhopisy, ktoré si kupujú banky, poisťovne, investičné fondy alebo zahraniční investori.
 
A tieto požičané peniaze sa hromadia.
To, čo štát dlhuje všetkým veriteľom dokopy, sa nazýva verejný dlh.
 
🧍‍♂️ Príklad zo života:
Predstavte si, že rodina každý mesiac minie o 400 € viac, než zarobí.
Po roku dlhuje 4 800 €.
Ak to robí päť rokov, má dlh 24 000 €.
 
To je presne verejný dlh – súčet všetkých minulých deficitov.
 
Inými slovami:
Deficit je to, čo chýba tento rok.
Dlh je to, čo chýba dokopy za všetky roky.

 
Rovnako ako pri bežnom úvere, aj štát musí zo svojho rozpočtu splácať úroky.
Čím väčší dlh, tým viac platí len za to, že si požičiava.
 
📊 Dnes Slovensko dlhuje približne 77 miliárd eur, čo je cca 60% HDP (hodnoty celej ekonomiky).
To znamená, že ak by sme chceli dlh okamžite splatiť, museli by sme odovzdať viac ako polovicu všetkého, čo sa na Slovensku za rok vyrobí.

🔹 Prečo je to neudržateľné?
Ak sa nič nezmení, dlh v najbližších rokoch stúpne až k 70% HDP.
Keď dlh rastie príliš rýchlo, začne tlačiť ekonomiku k zemi, pretože viac peňazí ide na splácanie úrokov a menej na to, čo ľuďom skutočne pomáha.

Rast dlhu sám o sebe by nebol problém, ak by sme ho vedeli zvládať.
Problém je, že dlh rastie rýchlejšie, než ekonomika.
 
Každý rok si štát požičiava, aby mohol zaplatiť bežné výdavky: dôchodky, nemocnice, platy učiteľov, dotácie, energie…
Lenže čím väčší dlh máme, tým viac platíme na úrokoch.
 
Dnes platíme na úrokoch už viac ako 2 miliardy eur ročne.
Ak dlh porastie, budeme raz platiť len úroky a nič viac.
 

Zdroj: https://www.rrz.sk/rast-verejneho-dlhu-v-krizach-nekompenzujeme-zodpovednou-rozpoctovou-politikou-v-lepsich-casoch/

Kým Slovenská ekonomika (modrá čiara) do roku 2028 narastie pravdepodobne 3,5-násobne oproti roku 2004, verejný dlh vzrastie viac ako 6-násobne (červená čiara).
Znamená to, že dlh rastie oveľa rýchlejšie než Slovenská ekonomika a to je hlavný dôvod, prečo sú verejné financie neudržateľné.
 

🔹 Ako sme sa sem dostali?
Odborníci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, NKÚ aj INESS sa zhodujú, že súčasný stav nie je výsledkom jedného roka, ale dlhodobého nezodpovedného správania štátu:

  • V časoch, keď sa ekonomike darilo, sme nešetrili a nevytvárali rezervy.
  • Politici postupne zvyšovali výdavky bez toho, aby hľadali stabilné zdroje príjmov.
  • Pribudli populárne, ale drahé opatrenia – 13. dôchodky, vlaky zadarmo, rôzne dotácie, balíčky a podobne.
  • A keď prišla inflácia a spolu s ňou aj rast úrokov, požičiavať sa začalo byť oveľa drahšie.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to nazýva „konsolidačnou únavou“ – spoločnosť aj politici stratili ochotu robiť nepopulárne, ale potrebné reformy, ktoré by štát posilnili v dlhodobom horizonte.
 

🔹 Čo by bolo treba urobiť?
Aby sa dlh aspoň zastavil, musel by štát znížiť deficit približne o 2,5 percentuálneho bodu HDP.
Teda z dnešných 5% na približne 2,5% HDP.
To by znamenalo znížiť deficit rozpočtu o približne 3,8 miliardy eur.

To znamená:

  • nájsť úspory
  • zefektívniť štát
  • nastaviť priority

V preklade:

  • nie zvýšiť dane, ale míňať rozumne
  • zrušiť zbytočné dávky, digitalizovať, zjednodušiť, kontrolovať efektívnosť…
  • reformy nie sú trest, ale investícia do toho, aby štát nekolaboval o pár rokov

Zdroj: https://www.rrz.sk/hodnotenie-navrhu-rozpoctu-verejnej-spravy-na-roky-2026-az-2028/

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že štátny deficit sa bude v nasledujúcich rokoch zvyšovať z 5% HDP v roku 2025 na až 5,3% HDP v roku 2028.
A to napriek tomu, že vláda plánuje nižší deficit 2,8%.
Zatiaľ však neukázala konkrétne opatrenia, ako ho dosiahne…
 

🔹 Kam smerujeme, ak sa nič nespraví?
Ak budeme pokračovať ako doteraz, čaká nás scenár, ktorý už vidíme inde:

  • rýchlo rastúci dlh
  • vyššie úroky
  • menej peňazí na služby
  • tlak na zvyšovanie daní

Každá ďalšia kríza nás potom zasiahne silnejšie lebo nemáme rezervu.
Štát, ktorý si neodkladá, žije od výplaty k výplate.
Keď príde problém, nemá z čoho zaplatiť účty.
 

🔹 Nádej namiesto rezignácie
Ako napísala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť:
„Ak stratíme vôľu pokračovať, ľahneme si do snehu ako unavený turista. Ale cesta k zdravým financiám vedie len vpred.“
Tento problém sa nedá vyriešiť za rok, ale dá sa začať riešiť hneď:

  • lepšie plánovanie
  • menej rozhadzovania
  • viac zodpovednosti.

Bude súčasná vláda v nasledujúcich dvoch rokoch zodpovednejšia?
Odpoveďou je pohľad na predchádzajúce vlády Róberta Fica, a zároveň pohľad na súčasnú vládu, ktorá je pravdepodobne najmenej zodpovedná.

Takže súhlasím, netreba sa vzdávať, ale zároveň sa treba viac spoliehať na seba a nie na vládu.

Investovanie je spôsob, ako sa stať menej závislým od vlády a viac zodpovedným za svoj vlastný život.
 
Chcete sa oslobodiť od neistoty a vziať svoj finančný život do vlastných rúk?
Napíšte mi.
Rád Vám ukážem, ako začať investovať zodpovedne a dlhodobo.

S pozdravom,

0949 627 651
gunovsky@rginvestments.sk

www.rginvestments.sk
Instagram
Linkedin
Youtube

Ďalšie časti Newslettera nájdete tu.
Prihlásiť sa na odber Newslettera môžete cez formulár.