určite ste už počuli, že Európa čelí demografickej kríze. Väčšina ľudí to však podceňuje. Poďme sa preto spolu pozrieť do roku 2100, kedy budú dôsledky naozaj citeľné.
- Väčšina Európy bude postihnutá zásadným úbytkom obyvateľstva a Slovensko bude medzi najviac postihnutými krajinami.
- Do roku 2100 klesne počet obyvateľov pravdepodobne o 2,1 milióna, teda o takmer 40%. To je viac ako keby zmizla celá Bratislava, Košice a Prešov dokopy.
- Výsledkom budú – skolabovaný dôchodkový systém, rozpad infraštruktúry a ekonomická stagnácia.
1. Slovensko v kontexte Európy
Demografický pokles zasiahne celú Európu, no nie rovnomerne:
- Najviac postihnuté budú východoeurópske krajiny, kde sa už teraz odchod mladých do zahraničia stáva normou (Poľsko -18,8M, Maďarsko -2,2M, Rumunsko -8,1M, Ukrajina -23,8M).
- Niektoré krajiny porastú – napríklad Francúzsko (+1,8M) a Spojené kráľovstvo (+4,8M), hlavne vďaka migrácii.
- Ekonomická nerovnováha v Európe sa prehĺbi – západné krajiny zostanú silné, zatiaľ čo východ bude zápasiť s úbytkom obyvateľstva a pracovnej sily.
Slovensko sa ocitne v strede tohto diania – na jednej strane s nižšou konkurencieschopnosťou ako Západ, na druhej strane lepšou infraštruktúrou ako Ukrajina či Rumunsko. Ak sa nestaneme atraktívnou krajinou pre talent a inovácie, čaká nás stagnácia a exodus obyvateľstva.
2. Kolaps automobilového priemyslu
Slovensko je dnes jedným z najväčších výrobcov áut na svete – na tisíc obyvateľov vyrobíme viac vozidiel ako akákoľvek iná krajina. Automobilový priemysel tvorí takmer 50 % nášho exportu a zamestnáva desiatky tisíc ľudí.
Môžeme sa však ocitnúť v situácii, kde fabriky zostanú len opustenými priemyselnými zónami, podobne ako v Detroite po úpadku automobiliek v USA.
Ak sa situácia nezmení:
- Môžeme prísť o kľúčových investorov ako Volkswagen, Kia či Stellantis, ktorí už dnes skúmajú, kde budú mať dlhodobo dostupnú pracovnú silu. Ak ich neudržíme, môžu sa presunúť do krajín s priaznivejšou demografiou, ako je Turecko či Mexiko.
- Mzdy budú musieť rásť, aby motivovali ľudí zostať na Slovensku, čo však zvýši výrobné náklady a spôsobí, že naše továrne budú menej konkurencieschopné oproti iným regiónom.
Výsledok? Investori sa presunú tam, kde môžu vyrábať lacnejšie a efektívnejšie. - Automatizácia príde, ale nebude stačiť. Hoci firmy budú investovať do robotizácie, stále budú potrebovať odborníkov na údržbu a programovanie. Ak nedokážeme vychovať dostatok špecialistov, hrozí nám, že z výrobnej veľmoci sa staneme len montážnou stanicou s minimálnou pridanou hodnotou.
Ak sa nepresunieme k vývoju a inováciám v automobilovom priemysle, môžeme skončiť ako Detroit – s prázdnymi halami, nezamestnanými ľuďmi a regiónmi, ktoré kedysi prosperovali, no dnes bojujú o prežitie.
3. Realitný trh v roku 2100
- Slovensko stratí takmer 40% populácie, čo znamená, že v krajine zostane menej ľudí ako v roku 1950.
- V mestách, kde je dnes nedostatok bytov, sa situácia môže dramaticky zmeniť.
- Pokles populácie znamená menej kupujúcich a nájomcov, čo priamo ovplyvní realitný trh.
- Tento proces sa nezačne až v roku 2100 – prvé viditeľné dopady môžeme očakávať už okolo roku 2035, keď dôchodkový vek dosiahne silná generácia narodená v 70. rokoch.
- V tom čase začnú rásť počty opustených nehnuteľností v regiónoch, zatiaľ čo v Bratislave sa ešte stále bude držať vysoký dopyt.
- Medzi rokmi 2040 – 2050 však začneme výraznejšie pociťovať odliv mladých a pokles kupujúcich, čo ovplyvní aj ceny bytov v hlavnom meste.
- Dnes sú investičné byty považované za jednu z najistejších foriem investovania – majitelia očakávajú neustály rast cien a zisk z prenájmov.
Ale čo ak o sto rokov nebude mať kto tieto byty kupovať alebo prenajímať?
Už dnes môžeme vidieť paralely v mestách, kde sa po poklese populácie vytvorili celé opustené štvrte – napríklad v americkom Detroite, kde sa domy predávali za symbolický 1 dolár, pretože jednoducho nebol nikto, kto by tam chcel bývať.
Takýto vývoj by mohol nastať v regiónoch už okolo roku 2040, pričom v menších mestách ako Nitra, Žilina či Trnava môže dôjsť k stagnácii cien, zatiaľ čo v menej rozvinutých oblastiach ako východné Slovensko alebo južné okresy sa môžu ceny nehnuteľností dramaticky prepadnúť, pretože nebude nikto, kto by tam chcel bývať. - Podobný osud môže čakať niektoré Bratislavské mestské časti či širšie okolie Bratislavy. Situácia však nebude rovnaká všade:
- Bratislava môže mať dva možné vývoje: Buď sa stane mestom luxusu, kde si bývanie budú môcť dovoliť len bohatí, alebo tu ostane veľa prázdnych bytov, ktoré nikto nebude chcieť kupovať.
- Veľa bytov sa kupuje ako investičných na prenájom, no dopyt po prenájmoch bude pravdepodobne veľmi slabý mimo Bratislavy. V centre môže dôjsť k situácii, kde nájomné bude tak vysoké, že si ho bude môcť dovoliť len horná vrstva obyvateľstva, podobne ako v Londýne.
Naopak, v iných častiach Bratislavy môžu stáť stovky prázdnych bytov, ktoré nikto nebude chcieť ani za nízku cenu – podobne ako v Japonsku, kde kvôli demografickému poklesu vznikli tisíce tzv. „ghost houses“.
V roku 2100 môžeme vidieť Bratislavu rozdelenú na dve úplne odlišné časti: luxusné centrum a perifériu s neobývanými budovami.
- Na Slovensku môžu vznikať „mestá duchov“. Obce, ktoré dnes majú 1000 obyvateľov, môžu do roku 2100 úplne zmiznúť. Napríklad na severnom a východnom Slovensku môže zaniknúť až polovica malých obcí.
Bratislava v roku 2100 môže byť mestom superbohatých, kde si bývanie budú môcť dovoliť len tí najbohatší, pričom nájomné bude extrémne vysoké – podobne ako v Londýne či New Yorku.
Alebo naopak, môže to byť mesto s množstvom prázdnych nehnuteľností, ktoré nebudú mať žiadnu hodnotu.
Regióny sa premenia na zóny bez služieb a infraštruktúry, kde bude ťažké žiť. Kúpa nehnuteľnosti už nemusí byť „istota“, ale obrovské riziko.
4. Zdravotníctvo budúcnosti
- Už dnes nám chýba 6 000 lekárov a do roku 2040 ich bude chýbať viac ako 10 000.
- Ak si myslíme, že dnes je problém dostať sa k špecialistovi bez niekoľkomesačného čakania, v budúcnosti môže byť realitou, že sa k lekárovi bez súkromného pripoistenia alebo vysokých poplatkov jednoducho nedostaneme.
- Dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa zmení. V mnohých západných krajinách, ako Spojené kráľovstvo a Holandsko, je zdravotníctvo formálne bezplatné, no v praxi majú pacienti často problém dostať sa k lekárovi včas. Napríklad v Spojenom kráľovstve je bežné čakať na špecialistu aj niekoľko mesiacov, preto rastie trend pripoistenia a súkromných kliník.
- Podobný vývoj môžeme očakávať aj na Slovensku, kde sa dostupnosť lekárskej starostlivosti stane otázkou financií a kontaktov.
- Kvalitná starostlivosť bude dostupná len pre tých, ktorí si ju budú môcť zaplatiť – trend samoplatcov výrazne narastie.
- Súkromné kliniky budú ponúkať rýchle vyšetrenia, zatiaľ čo štátne nemocnice budú zahltené a niektoré sa môžu úplne zatvoriť.
- Zahraniční lekári môžu byť riešením, ale otázkou je, či sa nám ich podarí prilákať.
Slovensko sa môže dostať do situácie podobnej tej, aká je dnes v USA – kde existuje špičková zdravotná starostlivosť, ale len pre tých, ktorí si ju môžu dovoliť. Bežný Slovák bude mať dve možnosti: platiť si drahé súkromné služby alebo čakať mesiace, respektíve sa ani nedočká zdravotnej starostlivosti v preťažených štátnych nemocniciach, ktoré budú mať nedostatok lekárov aj lôžok.
5. Budúcnosť práce
Slovensko dnes stojí na priemyselnej výrobe a zdieľaných službách. No s klesajúcou populáciou a odchodom mladých ľudí bude čoraz ťažšie udržať pracovné miesta a prilákať investorov. Čo môžeme očakávať?
- Zaniknú niektoré odvetvia – výroba bude ťažko konkurovať krajinám s nižšími nákladmi a dostupnejšou pracovnou silou. Ak neprilákame nové investície do technologických a výskumných sektorov, hrozí nám odliv firiem.
- Shared service centrá môžu odísť – dnes sú tu firmy ako Lenovo, IBM, Amazon, Swiss Re či ING, ale čo ak zistia, že v Rumunsku alebo Indii nájdu kvalifikovaných pracovníkov za nižšie mzdy? (deje sa to už teraz)
- Dane a odvody môžu byť neudržateľné – ak bude menej pracujúcich, bude treba zdaniť tých, čo ostanú. No vysoké dane a odvody môžu len zrýchliť odchod firiem a talentov do zahraničia.
- Ktoré odvetvia prežijú? Pravdepodobne služby, IT, zdravotníctvo, výskum a špecializované technológie. No otázkou je, či budeme mať dostatok kvalifikovaných ľudí na tieto sektory.
Slovensko sa môže stať krajinou bez ekonomickej budúcnosti, ak nebudeme podporovať inovácie, vzdelanie a atraktívne podmienky pre firmy. Ak si mladí nenájdu kvalitnú prácu, neostanú tu a krajina sa dostane do špirály ekonomického úpadku.
Čo by mohol urobiť štát?
Slovensko čelí demografickej a ekonomickej výzve, ktorá si vyžaduje odvážne a systematické kroky. Ak by sme chceli zastaviť alebo aspoň zmierniť negatívne dopady, štát by mohol zaviesť nasledovné opatrenia:
- Podpora pôrodnosti
- Daňové úľavy pre rodičov, ktorí pracujú.
- Dostupné škôlky od 2 rokov.
- Štátne pôžičky na prvé bývanie.
- Riadená migrácia
- Rýchle víza pre IT, lekárov, inžinierov.
- Podpora návratu Slovákov zo zahraničia. (daňové úľavy, granty)
- Integračné programy pre kvalifikovaných migrantov.
- Ekonomická transformácia
- Daňové úľavy pre firmy investujúce do robotizácie, výskumu a vývoja.
- Rekvalifikácia starších zamestnancov na nové profesie.
- Povinný 2. a 3. dôchodkový pilier.
- Zníženie administratívnej záťaže a byrokracie pre firmy.
- A mnohé iné…
Riešenia existujú, problém je, že tieto zmeny politici pravdepodobne neurobia. Najmä preto, že efekty sa dostavia až o desiatky rokov a volebné obdobie trvá iba 4 roky. Preto sa systémové opatrenia pravdepodobne nikdy ani nezačnú robiť. Alebo ak ich niekto prinesie, ďalšia nezodpovedná vláda ich zruší.
Preto je kľúčové, aby sa ľudia pripravili individuálne.
Čo môže urobiť jednotlivec?
- Investovať pre svoju budúcnosť – nespoliehať sa len na štátny systém a pravidelne investovať
- Vzdelávať sa v oblastiach budúcnosti – IT, AI, zdravotníctvo, automatizácia, energetika, biotechnológie.
- Diverzifikovať príjmy – mať viac zdrojov príjmu (napr. vedľajší projekt, podnikanie, pasívne investície).
- Zvážiť možnosti práce zo zahraničia – či už formou remote práce alebo presunu do ekonomicky silnejších krajín.
- Budovať profesionálne kontakty a osobnú značku – vďaka networking-u a silnej značke môže mať človek viac pracovných príležitostí.
- Zlepšovať jazykové zručnosti – angličtina je minimum.
- Premýšľať nad relokáciou – ak sa situácia na Slovensku výrazne zhorší, vedieť, kam a ako sa presťahovať.
- Byť pripravený na automatizáciu a technologické zmeny – učiť sa pracovať s AI nástrojmi, digitálnymi systémami a adaptovať sa na nové technológie.
Flexibilita, kontinuálne vzdelávanie a finančná nezávislosť budú v budúcnosti stále dôležitejšie.
Tri možné scenáre budúcnosti
Optimistický scenár: Slovensko reformuje dôchodkový systém, investuje do vzdelania, technológií a priláka kvalifikovaných migrantov. Ekonomika sa transformuje na znalostnú a automatizovanú. Slovensko sa stane inovačným centrom strednej Európy.
Stredný scenár: Nastane postupný úpadok regiónov, dôchodky budú nižšie, ale systém sa udrží. Dane stúpnu a veľká časť ekonomiky sa udrží v mestách. Ceny nehnuteľností klesnú mimo hlavných lokalít, ale Bratislava zostane drahá.
Pesimistický scenár: Slovensko sa stane tranzitnou krajinou – mladí odídu do zahraničia, dôchodcovia zostanú bez pomoci a sociálny systém skolabuje. Bratislava sa môže udržať, ale regióny sa premenia na pusté oblasti s minimálnou infraštruktúrou. Slovensko bude ekonomicky závislé na okolitých krajinách a stratí schopnosť ovplyvniť svoj vlastný vývoj.
Ak sa obávate o svoju budúcnosť začnite s opatreniami teraz. Ak neviete ako začať s investovaním budem rád ak ma kontaktujete a rád Vám poradím.
S pozdravom,
Ďalšie časti Newslettera nájdete tu.
Prihlásiť sa na odber Newslettera môžete cez formulár.