Ahojte Investori,
ďalšie konsolidačné opatrenia sú známe a najväčšie diskusie a hnev vyvolalo v spoločnosti zrušenie sviatkov.
Aj tu sa ukazuje, že väčšina ľudí si neuvedomuje, čo pre nich tie „čísla“ znamenajú.
Problém je, že sa nám systematicky znižuje životná úroveň.
Preto v dnešnej časti Newslettera premietnem možné budúce dopady na ľudí.
Čo nás čaká v budúcnosti?
Nie som veštec, ale vo svete sú príklady krajín, ktoré nám ukážu, čo očakávať.
Napríklad Grécko, Maďarsko, Španielsko.
Nebude to kolaps zo dňa na deň, ale postupné vyprázdňovanie peňaženiek.
Kto bude najviac ohrozený? – takmer VŠETCI
- Mladé rodiny a ľudia s hypotékou
- Vyššie ceny, vyššie úroky (ak sa zvýši riziková prirážka Slovenska), tlak na rodinný rozpočet, ešte menšia dostupnosť bývania.
- Stredná trieda
- Znášajú najväčšie daňové bremeno.
- Viac zaplatia cez DPH, nové odvody a dane.
- Stredná trieda sa bude naďalej zmenšovať a budú sa prehlbovať rozdiely medzi chudobnými a bohatými.
- Podnikatelia a živnostníci
- Nové dane a odvody, znížená ochota bánk poskytovať úvery.
- Menšie investície → menší rast → menej pracovných miest.
- Seniori
- Dôchodky budú indexované, ale s oneskorením.
- Pri vyšších cenách pocítia najmä zvýšenie DPH a energií.
- Nízko príjmoví zamestnanci
- Inflácia ich zasiahne najviac, pretože väčšinu príjmu míňajú na potraviny a bývanie. Tam sa ceny hýbu najrýchlejšie.
Strednodobý vývoj (3-7 rokov, ak sa nič nezmení)
- Daňová špirála:
- Keďže vláda nechce šetriť na sebe, ale hľadá príjmy, postupne sa budú zavádzať nové a nové dane.
- To znamená: vyššie ceny, slabšie investície, viac šedej ekonomiky.
- Slabší rast miezd:
- Platy budú síce rásť, ale pomalšie než v okolitých krajinách (Česko, Poľsko).
- To povedie k ešte väčšiemu odlivu mladých a kvalifikovaných ľudí.
- Štátne služby budú horšie:
- Zdravotníctvo, školstvo či infraštruktúra pôjdu kvalitou dole, pretože väčšina peňazí pôjde na splácanie úrokov štátu a sociálne dávky, nie na investície.
- Zadlženie prekročí hranicu bezpečnosti:
- Krajina sa stane drahšou na financovanie, úroky porastú, čo opäť odčerpá peniaze zo všetkého ostatného.
- Zároveň tak budú rásť aj úroky Slovákov na ich úveroch.
- Viac emigrácie:
- Kvalifikovaní a mladí Slováci budú utekať za lepším životom.
- Pocit stagnácie:
- Bude to pomalé varenie žaby.
- Pocit, že sa nevyvíjame, zatiaľ čo ostatní idú dopredu.
- Budeme platiť viac, ale dostávať menej.
Minister Kamenický povedal, že progresívna daň sa dotkne tých bohatých ľudí.
Oni si to môžu dovoliť.
Oni to ani nepocítia.
Budem to ilustrovať na príklad doktorov, ktorých máme nedostatok:
- Už teraz sú motivovaní odísť do zahraničia nielen za lepším platom, ale aj podmienkami a oveľa väčšou úctou k ľuďom, ktorí zachraňujú životy.
- Vyššie platy majú aj preto, že robia oveľa viac hodín ako ich pacienti.
- Často majú viac úväzkov, pretože svoju prácu berú ako poslanie a chcú ľudom pomôcť.
- O ich zodpovednosti za životy a zdravie ani nehovorím.
- My im za to dáme nie 19% daň z príjmu, ale 25%, 30% prípadne až 35%.
- Akú motiváciu zostať tu budú mať?
- Nielen doktori, ale aj iní kvalifikovaní pracovníci, ktorí majú pre spoločnosť vysokú pridanú hodnotu, a tvoria tu hodnoty?
- Akú motiváciu majú ľudia tvoriť hodnoty, rásť, produkovať a snažiť sa, keď vedia, že od istej úrovne príjmu vlastne zarobia menej?
Príklady zo sveta
Maďarsko
- Ekonomika: Rast HDP slabší než v regióne, vysoká inflácia (2022-23 aj 20%), dlhodobé problémy s menovou stabilitou (forint),…
- Život ľudí:
- Ceny bežných vecí (potraviny, energie) sú relatívne vysoké, ľudia majú pocit, že „každý rok je drahšie“.
- Stredná trieda nesie najväčšie bremeno- veľa pracujú, no úspory rastú pomaly.
- Školstvo a zdravotníctvo sú chronicky podfinancované, veľa ľudí platí súkromné.
- Veľa mladých odišlo do zahraničia tzv. „brain drain“.
- Pocit v spoločnosti: žije sa „normálne“, ale stále horšie než v okolitých krajinách. Ľudia majú dojem, že Maďarsko stagnuje a Európa im uteká.
Grécko
- Ekonomika: Po rokoch zadlžovania prišiel kolaps (2010+), drastické škrty, masívna nezamestnanosť. S pomocou EÚ sa síce pozviechali, ale dlh je stále vysoký.
- Život ľudí:
- Nezamestnanosť mladých je stále vysoká (cca 20%).
- Dôchodky a platy sa po kríze znížili, trvalo roky, kým sa začali dvíhať.
- Vznikla „stratená generácia“- veľa ľudí vo veku 30-40 rokov má slabú kariérnu a finančnú stabilitu.
- Verejné služby sa zhoršili, veľa ľudí má pocit, že sa musia spoľahnúť sami na seba.
- Pocit v spoločnosti: veľa frustrácie, silná emigrácia mladých, slabá dôvera v politikov. Ľudia sa boja dlhodobých záväzkov (hypotéky, veľké investície).
Španielsko
- Ekonomika: Po kríze 2008–2012 zažili prudký nárast nezamestnanosti (mladí aj 40%). Dnes rastú, ale dlh je stále vysoký.
- Život ľudí:
- Aj dnes je nezamestnanosť mladých vysoká (cca 26%).
- Bežná realita je, že mladý človek do 30 býva s rodičmi, lebo na vlastné bývanie nemá.
- Kúpna sila v bežných výdavkoch je relatívne dobrá (potraviny, služby), ale dostupnosť bývania je katastrofálna.
- Pocit v spoločnosti: veľa ľudí má prácu, ale neistú a zle platenú. Silný rozdiel medzi turistickými regiónmi (bohatšie) a zvyškom.
Čo to hovorí o Slovensku?
- Najbližšie máme k Maďarsku– stagnácia, autoritatívny režim, vysoké dane a inflácia, slabé štátne služby, odliv mladých.
- Riziko je, že sa to zlomí ako v Grécku– ak sa zadlžíme príliš a príde vonkajší šok (finančná kríza, konflikt, strata dôvery investorov).
- Scenár ako v Španielsku– vysoká nezamestnanosť mladých, slabá dostupnosť bývania, lebo už dnes sa ceny bytov odtrhli od platov a mladí budú odkázaní na rodičov.
Bývanie je jeden z najviditeľnejších ukazovateľov životnej úrovne, obzvlášť na Slovensku.
Pozrime sa znovu na príklady zo zahraničia:
Maďarsko
- Ceny: V Budapešti ceny bytov od roku 2015 prudko rástli.
- Dopyt: Domáci dopyt brzdila slabá kúpna sila, ale trh ťahali zahraniční investori (Rakúšania, Ázijci).
- Dostupnosť: Pre bežnú mladú rodinu je kúpa bytu prakticky nemožná bez veľkej podpory rodičov alebo hypotéky.
- Dôsledok: mladí buď odchádzajú do zahraničia, alebo zostávajú bývať s rodičmi.
Grécko
- Ceny pred krízou (2000–2008): prudký rast/bublina.
- Po kríze (2010–2015): ceny padli až o 40%, trh sa zosypal kvôli masívnej nezamestnanosti a zníženiu miezd.
- Teraz: ceny sa obnovili, ale ťahajú ich Airbnb, turizmus a zahraniční investori, nie grécke domácnosti.
Španielsko
- 2000-2008: obrovská stavebná bublina, nárast cien o stovky %.
- 2009-2013: krach, ceny spadli o 30-35%, stovky tisíc bytov ostali prázdne.
- Dnes: ceny opäť rastú, ale mladí si dovoliť kúpu nemôžu. Náklady na bývanie sú nad 40% príjmu.
- Dopyt: v mestách a turistických oblastiach sú byty prakticky „pre investorov“ (Airbnb, fondy), nie pre domácich.
Čo môže čakať Slovensko?
- Krátkodobo (1–2 roky):
- Ceny znova rastú, ale pravdepodobne sa skôr stabilizujú.
- Developerom sa predaje spomaľujú, ale úplný pád zatiaľ nehrozí.
- Strednodobo (3–7 rokov):
- Ak príde hospodárska kríza alebo strata dôvery (grécky scenár), môžu ceny spadnúť o 20-40%.
- Ak na tom budeme „len“ ako Maďarsko, ceny zostanú vysoko, ale dostupnosť bývania pre bežného Slováka sa ešte zhorší. Kúpiť byt v BA/KE bude pre väčšinu nedosiahnuteľné.
- Riziko španielskeho scenára: mesto = pre investorov, dedina = pre domácich. Mladí budú bývať s rodičmi alebo v prenájmoch.
- Dlhodobo (10 rokov):
- Slovensko môže mať „stratenú generáciu bývania“.
- Vlastníctvo bude pre menšinu, väčšina bude bývať v prenájmoch, prípadne zdedených bytoch.
- Rastie pravdepodobnosť, že štát zavedie formy regulácie prenájmov alebo daní z investičných bytov (už dnes sa o tom uvažuje).
Dopady môžu byť ešte ďalekosiahlejšie.
Snažil som sa zachytiť najzásadnejšie veci tak, aby ľudia chápali, že to nie sú iba „nejaké čísla“, a že zrušené sviatky sú najmenší problém.
Konsolidácia je nevyhnutná, ale aj na strane výdavkov štátu.
Minister Kamenický uviedol, že musia konsolidovať 2,7 mld. EUR.
Najhoršie je, že tieto opatrenia tomu pravdepodobne nepomôžu.
- Ide o škrty, ktoré vychádzajú z minuloročných čísel, ale nebude možné toľko vybrať po tom, čo zadusili ekonomiku. (Viď efekt transakčnej dane)
Ak by zrušili energo dotácie a 13. dôchodky mali by ušetrené takmer 2 mld. EUR.
Čo zostáva nám?
Šetriť, šetriť, šetriť a popritom sa snažiť budovať majetok a pripravovať na svoju budúcnosť.
Nebudeme tak odkázaní na štát.
Ak by ste chceli pomôcť s auditom vašich výdavkov, alebo s ochranou a budovaním Vášho majetku, kontaktujte ma.
S pozdravom,
0949 627 651
gunovsky@rginvestments.sk
www.rginvestments.sk
Instagram
Linkedin
Ďalšie časti Newslettera nájdete tu.
Prihlásiť sa na odber Newslettera môžete cez formulár.