Zdaníme “zlé banky”!? (15.10.2023)

Zadlženosť Slovenských domácností výrazne vzrástla. Vzhľadom na nízke ú.s. sa peniaze stali dostupné takmer pre každého a všetci sa chceli účastniť úverových hodov a nakupovať nehnutelnosti.
 
Banky profitovali z toho, že narástol dopyt vyvolaný nízkymi ú.s., a teda poskytli vyššie množstvo úverov.

Mali by byť za to banky potrestané?
 
Pozrime sa na niektoré fakty:

• Účelom podnikateľského subjektu je dosahovať zisk, a to banky robili.
  • Zo zisku zároveň odviedli vysoké dane.
  • Z daní môžu politici “rozdávať štedré blíčky”.
  • Nemali by byť potrestané podnikateľské subjekty, ktoré konštantne dosahujú stratu, resp. žiadny zisk? (“optimalizujú”)
• Jednou z hlavných úloh komerčných bánk je poskytovanie úverov.
  • Tzn., že banky správne robia svoju činnosť.
• Vďaka bankám si mohol skoro každý na Slovensku zobrať hypotéku a zabezpečiť bývanie.
  • Toto by sa napríklad dalo považovať za chybu, keďže nie všetci budú schopní úvery aj splácať.
  • Avšak veľa Slovákov si vďaka lacným peniazom zvýšilo svoj životný štandard.
• Banky síce poskytli vyšší objem úverov domácnostiam, avšak pri rekordne nízkych ú.s..
• Objem poskytnutých úverov v poslednom období výrazne poklesol.
  • Kompenzujú to vyššie ú.s., avšak pravdepodobne budú klesať aj zisky bánk. Zvýšením daní by im klesli ešte viac.
  • Zrušia sa potom dane z nadmerného zisku? Pravdepodobne nie…
• Podnikanie prechádza cyklami a v priemere dochádza k nejakému zisku.
  • Kompenzoval štát banky v horších obdobiach?
  • Bude štát “trestať” banky vždy, keď budú lepšie obdobia?
  • Štát takto demotivuje podnikateľov a znižuje im priemerné zisky počas rokov.
• Spomente si na to, ako som radil využiť nízke ú.s. a fixovať si ich na 10 a viac rokov.
  • Táto situácia je výrazne nevýhodná pre banky, ale výhodná pre dlžníkov.
  • Boli by ste ochotní požičať niekomu peniaze na 10 rokov za 1%?
• Zabúda sa na vysokú infláciu.
  • Vysoká inflácia je výhoda pre dlžníka, pretože znižuje reálnu hodnotu dlhu.
  • Ako som v minulosti písal, ak máte ú.s. 1% a inflácia bola 15%, tak máte vlastne zisk 14%.
  • Na druhej strane je banka, ktorá má 14% stratu.
• Vďaka lacnejším úverom mohol rásť aj podnikateľský sektor, ktorý vďaka lacnejším úverom mohol viac investovať.
  • Podnikatelia tak zvýšia svoje zisky, zaplatia vyššie dane a zamestnajú viac ľudí, ktorým budú platiť vyššie mzdy.
• Akým signálom je pre podnikateľský sektor “daň z úspechu”?
  • Takým, že radšej budú optimalizovať a vykazovať nižšie zisky, pretože vtedy nebudú potrestaní. Prípadne “vyvezú” zisk do zahraničia.
  • Zároveň uspešný subjekt pôjde radšej do inej krajiny, kde ho podporia.
  • Ohrozí to samozrejme aj príchod ďalších podnikateľských subjektov na Slovensko.
  • V konečnom dôsledku to bude znamenať nižší výber daní a menej práce.
• Keďže banky zo Slovenska pravdepodobne neodídu, ako to budú kompenzovať?
  • Tak ako v minulosti zvýšia svoje poplatky.
  • V konečnom dôsledku bude platiť staré známe, že do jedného vrecka politici vložia ľuďom 1€ a z druhého im vyberú 5€.
    To už však nevyberú politici, ale “zlé banky”. Vytvára sa tak ďalší verejný nepriateľ a polarizovanie spoločnosti.

Mohol by som takto pokračovať ešte ďalej, pretože táto téma v skutočnosti nie je taká jednoduchá, ako ju niektorí politici prezentujú.
V skutočnosti to nie je iba o zlých bankách, ktoré dosiahli rekordný zisk a treba im ho zobrať, lebo je to sociálne.

Politici však využívajú jednoduché vysvetlenia a riešenia, pretože využívajú nevedomosť a zároveň funkciu nášho mozgu.
Ak má náš mozog vyhodnotiť situáciu, ktorá je komplexná a náročná na pochopenie, radšej šetrí energiu a prirodzene hľadá skratky a jednoduché riešenia. Je to dané evolúciou.
Ak mozgu niekto jednoduché riešenie ešte aj poskytne, nemá potrebu ďalej hľadať zložitejšie riešenia a zamýšľať sa nad komplexitou problému.

Vyskúšajte si to na sebe (možno tento príklad nepoznáte):
Baseballová pálka stojí o 1€ viac ako baseballová loptička.
Spolu stoja pálka a loptička 1,10€.
Koľko stojí loptička?
 
Tento príklad je z knihy Myslenie rýchle a pomalé.
Väčšina ľudí použije na vyriešenie príkladu rýchle/intuitívne myslenie a odpovie, že loptička stojí 0,10€ (10 centov).
Ide však o kognitívne skreslenie a táto odpoveď je nesprávna.
Ak zapojíte svoje pomalé/analytické myslenie zistíte, že loptička stojí 5 centov (0,05€) a baseballová pálka stojí 1,05 dolara.
Ak by loptička stála 10 centov, potom by spolu stáli 1,20€.
 
Odporúčania na záver:

• Zapájajte aj pomalé/analytické/kritické myslenie.
• Skratkovité riešenie nemusí byť vždy to správne.
• Ak máte mentálnu kapacitu/energiu na hľadanie komplexných riešení a viete, že iní nemajú, dajte im riešenie a vysvetlite im ho. Každý rozumie niečomu inému, ale vieme si navzájom pomôcť.

 
Ak máte záujem o komplexné riešenia v oblasti investovania, rád Vám ich vysvetlím a navrhnem vhodné riešenie pre Vás tak, aby ste podľahli kognitívnym skresleniam a skratkám.