Neboj sa podnikať ! Začni a vyskúšaj !
Túto časť si môžete pozrieť aj vypočuť:
🎧 Spotify
▶️ YouTube
Ahojte Investori,
v poslednom čase si stále viac všímam, že ľudia v mojom okolí majú popri práci aj nejaký side job, vedľajší projekt alebo malé podnikanie.
Súvisí to pravdepodobne s viacerými vecami.
Na jednej strane ľudia cítia, že ceny rastú rýchlejšie ako ich platy.
Chcú si privyrobiť, aby si mohli dovoliť trochu viac, prípadne aby si aspoň udržali svoj životný štandard.
Potom je tu druhá skupina ľudí, pre ktorých sú peniaze príjemný bonus, ale primárna motivácia je iná.
Robia niečo, čo ich baví a napĺňa.
A často to potom robia aj veľmi dobre.
Ľudia im za to ochotne zaplatia, pretože vidia, že:
- to robia inak
- im na tom záleží
- v tom nie je iba snaha niečo predať
- ale aj chuť robiť veci poctivo a dobre
Môže to byť aj o tom, že niekoho už nebaví jeho súčasná práca a chce sa od nej postupne odtrhnúť.
Začať robiť niečo, čo ho baví viac.
Niečo vlastné.
Niečo zmysluplnejšie.
Len si ešte nie je istý, či sa tým dokáže uživiť.
Preto môže dávať zmysel postupný exit zo starej práce.
Nie skok do neznáma bez plánu, ale postupné skúšanie niečoho popri práci.
Potom sú tu ľudia, ktorí investujú a plánujú svoju finančnú nezávislosť.
Ich cieľom je raz nemusieť pracovať preto, že musia, ale preto, že môžu.
Budú mať dostatočne veľa investované a svoje náklady si budú vedieť pokryť z investícií.
Väčšina ľudí však potrebuje mať v živote zmysluplnú činnosť.
Niečo, čo ich napĺňa.
Niečo, kde cítia, že tvoria hodnotu.
A práve vlastný projekt, podnikanie alebo vedľajšia činnosť môže byť jednou z ciest, ako si do budúcna pripraviť možno aj prácu snov.
Prácu, ktorú budete robiť primárne preto, že chcete, nie preto, že musíte.
A ešte si ňou možno aj privyrobíte.
Ako to máte Vy?
Zamýšľali ste sa niekedy nad inou prácou?
Nad ďalšou prácou?
Nad podnikaním?
Alebo nad podnikaním v úplne inom segmente, než v ktorom dnes pracujete?
Vnímam, že väčšina ľudí chce skúsiť niečo nové.
Niečo iné.
Niečo, čo ich baví.
Veľa ľudí chce podnikať.
Ale boja sa.
Ich hlavným limitom väčšinou nie sú schopnosti, peniaze ani trh.
Ich hlavným limitom je ich vlastná hlava.
Je to normálne.
Náš mozog neznáša neistotu.
Neznáša strach z neznámeho.
Radšej nás bude tlačiť do toho, aby sme zostali v komfortnej zóne.
Aj keď nás tá komfortná zóna v skutočnosti už dávno nenapĺňa.
A to je veľká škoda.
Skús podnikať!
Mňa v minulosti v tomto ovplyvnil podnikateľ Juraj Bednár.
Určite odporúčam aj jeho knihy.
Najmä knihy:
Veľký reštart
Hackni sa!
Spomínam si, že pred rokmi robil zaujímavú výzvu.
Ja Vás skúsim vyzvať k niečomu podobnému.
Skúste podnikať!
Vyskúšajte si to.
O nič nejde.
Skúste si nájsť činnosť, ideálne takú, ktorá Vás baví.
Niečo, čo je prínosné pre ľudí.
Prípadne niečo, čo rieši problém iných.
Nemusíte hneď riešiť živnosť, s.r.o. a vizitku.
Nemusíte hneď riešiť obal, webstránku, marketing ani dokonalú značku.
Skrátka začnite.
Postupne pridávajte podľa toho, čo bude treba.
Vyskúšajte, či služba alebo produkt, ktorý viete ponúknuť, ľudí zaujme.
Zo začiatku možno aj zadarmo.
Nejde hneď o veľké podnikanie.
Ide o to vyskúšať si, aké je to tvoriť hodnotu pre iných ľudí.
Dajte si jednoduchý cieľ:
- Chcem niečo robiť.
- Chcem to robiť dobre.
- Chcem to robiť stále lepšie.
- A chcem si skúsiť zarobiť aspoň 100 eur.
Nie preto, že 100 eur zmení Váš život.
Ale preto, že prvých 100 eur zarobených vlastnou službou alebo vlastným produktom Vám môže zmeniť hlavu.
Zrazu zistíte, že niekto je ochotný zaplatiť za niečo, čo viete, robíte alebo tvoríte.
To je veľmi dôležitý moment!
Väčšina ľudí sa zasekne vo vlastnej hlave
Väčšina ľudí sa nezasekne na tom, že nemá dobrý nápad.
Zasekne sa vo vlastných obavách a predsudkoch:
- To nebude nikoho zaujímať.
- Určite mi za toto nikto nezaplatí.
- Podnikať je ťažké.
- Je tam veľa marketingu.
- Je tam veľa byrokracie.
- Je tam veľa bariér.
- Čo ak zlyhám?
- Čo ak sa mi budú ľudia smiať?
- Ja na to nemám.
- A čo keď…
Stop!
Skúste to a uvidíte.
Prečo o tom píšem?
Lebo vidím, že v mojom okolí je veľa šikovných ľudí, ktorí sa úplne zbytočne podceňujú.
Možno im chýba iba malé nakopnutie.
Robte niečo dobre a budete spokojní.
Toto Vám viem úprimne povedať z vlastnej skúsenosti.
Keď robíte niečo, čo Vám dáva zmysel, čo Vás baví a v čom sa postupne zlepšujete, má to úplne inú energiu.
Inšpirácia od mojej klientky
K tomuto Newsletteru ma inšpirovala moja klientka.
Mám pocit, že ženy si často dávajú ešte väčšie limity ako muži.
A to je škoda.
Máte na to!
Prečítajte si krátky rozhovor s mojou klientkou a kamarátkou, ktorá ma inšpirovala k tomu, aby som povzbudil aj ostatných ľudí.
Nika je veľmi šikovná.
Popri práci na TPP má ďalšie vedľajšie projekty, ktoré ju bavia a ešte si nimi aj privyrába.
Verím, že inšpiruje a motivuje aj Vás.
A tiež Vám ukáže, že pochybnosti o sebe samom sú na začiatku úplne normálne.
Má ich väčšina ľudí.
1. Ako sa začala Tvoja cesta k joge?
Joga ma lákala, odkedy si pamätám. Myslím, že som sa o nej prvýkrát dozvedela cez nejaký ženský časopis, ktorý si kupovala mamina.
Zaujímali ma aj východné filozofie a náboženstvá.
K asánovej praxi ma paradoxne priviedli migrény, ktorých som sa nevedela zbaviť. Postupne som objavila Hatha jogu a našla si „svoju“ učiteľku, ku ktorej som počas pandémie chodila takmer každý deň.
2. Kedy prišiel moment, keď si si povedala, že by si ju mohla aj učiť?
Plán odísť do Indie na jogový kurz som mala už dlhé roky. Bol to skôr môj „plán na dôchodok“.
Vesmír to však zariadil tak, že som zrazu mala aj dostatok času, aj financií, aby som mohla odísť. Kurz som teda absolvovala.
Pôvodne som učiť nechcela, ale náš učiteľ nás veľmi povzbudzoval, aby sme začali čo najskôr po návrate domov, nech sa naše vedomosti nestratia.
3. Pamätáš si na úplne prvý moment, keď si išla niekoho učiť jogu?
Pamätám si to úplne presne. Bolo to ráno po firemnom teambuildingu a doteraz obdivujem ľudí, ktorí na tú hodinu prišli a zvládli ju s gráciou.
Samozrejme, mala som pochybnosti, asi ako pred každou novou vecou. Zároveň som však vedela, že som medzi kolegami v bezpečnom prostredí a aj keby som niečo pokazila, pravdepodobne si to nikto ani nevšimne. Nakoniec som v práci učila približne osem mesiacov.
4. Čoho si sa na začiatku najviac bála?
Nemyslím si, že to bol vyslovene strach. Ten mesiac v Indii mi veľmi zmenil pohľad na mnohé veci. Skôr som cítila rešpekt a neistotu.
Zároveň som však vedela, že o hodiny bude záujem, takže som mala istotu, že aspoň niekto príde.
Plus som sa skamarátila s office managerkou, takže nemala výhovorku a na hodiny poslušne chodila.
5. Mala si niekedy pocit, že „kto som ja, aby som toto učila“?
Samozrejme. Práve pri joge alebo iných „Instagram-friendly“ aktivitách človek veľmi ľahko podľahne porovnávaniu, či je dosť flexibilný, štíhly alebo „dokonalý“.
Musela som samu seba presvedčiť, že joga je naozaj pre každého a že sa chcem s ľuďmi podeliť o to, čo dala mne a čo sa cez ňu stále učím.
6. Ako si sa prekonala v momente, keď si ešte nebola úplne istá, ale aj tak si do toho išla?
Dala som si ultimátum, že to jednoducho skúsim a neuhnem.
Kúpená letenka a veľká investícia do kurzu boli silnými motivátormi.
Povedala som si, že aj keby som nakoniec neučila, aspoň budem vedieť, že som pre to spravila maximum.
7. Čo bol pre Teba najťažší prvý krok?
Najťažšie bolo asi hľadanie miesta v jogových štúdiách.
Buď mi vôbec neodpísali, alebo dali prednosť niekomu, kto už mal odučený rok či dva.
Je to trochu paradox dnešnej doby, človek potrebuje skúsenosti, ale ako ich má získať, keď nováčikom nikto nechce dať šancu?
8. Kedy si prvýkrát pocítila, že to naozaj zvládaš?
Tento moment prišiel asi po dvoch mesiacoch učenia, keď boli moje hodiny pravidelne plné a fitko ma oslovilo, či nechcem učiť viac.
Takáto spätná väzba ma utvrdila v tom, že moje hodiny ľuďom naozaj niečo dávajú.
Každý klient, ktorý mi povie, že sa mu lepšie spí, menej ho bolí chrbát alebo sa cíti lepšie vo vlastnom tele, je pre mňa potvrdením, že to má zmysel.
9. Zmenilo sa Tvoje sebavedomie tým, že si sa opakovane prekonávala?
Určite áno, najmä v rámci učenia a jogy.
Myslím si však, že odvaha často prichádza až po činoch, nie pred nimi.
Možno som si úplne neverila, ale povedala som si, že to skúsim a maximálne sa otočím späť.
Takto som toho začala viac, niečo vyšlo, niečo nie.
Ale považujem za férové dať samej sebe šancu bez toho, aby človek dopredu vyžadoval perfektný výsledok.
10. Bola pri joge motiváciou aj finančná stránka?
Na začiatku vôbec nie. Hodiny som učila za dobrovoľný príspevok, niekto neposlal nič, niekto dve eurá a niekto aj desať eur.
Brala som to skôr ako malé vreckové. Až postupne som začala premýšľať nad tým, ako by mohla joga fungovať aj finančne.
11. Ako Ti pomohli peniaze navyše z jogy alebo angličtiny?
V prvom rade som si vďaka nim splatila dlh na kreditke a vytvorila som si prvú finančnú rezervu.
Postupne som začala aj investovať.
V minulosti som doučovala angličtinu prevažne dospelých študentov. Mnohých však časom opustila motivácia alebo si už ďalšie vzdelávanie jednoducho nemohli dovoliť.
12. Ako zvládaš mať prácu, jogu a ešte aj učenie angličtiny?
Posledných desať rokov fungujem tak, že mám popri práci alebo škole ešte jeden či dva side joby, takže som si na tento režim zvykla.
Kedysi som mala vlastnú jogovú prax päť až šesťkrát týždenne.
Dnes mám skôr problém nájsť si čas sama na seba, ale to je už možno aj trochu moja pohodlnosť.
Učenie mi však energiu skôr dodáva. Napriek tomu, že nie som extrovert, pokoj a atmosféra ľudí na hodinách mi veľmi dobíjajú baterky.
13. Keď si sa finančne a osobne viac stabilizovala, prišlo aj rozhodnutie zmeniť prácu. Ako si to vnímala?
Toto rozhodnutie prišlo skôr, než som očakávala, ale nie všetko sa deje podľa plánov.
Pohovorov sa nebojím, absolvovala som ich desiatky a sama som ich aj viedla.
Myslím si, že je to podobné ako prvé rande. Keď ide človek na desiate „prvé rande“, už z toho nie je taký stres.
Postupne je viac sám sebou a možno sa aj niečo podarí.
Veľmi verím v „exposure therapy“, či už pri pohovoroch alebo randení.
Aj keď človek práve nič nehľadá, vždy sa o sebe niečo naučí.
14. Čo by si odporučila ľuďom, ktorí majú pocit, že im peniaze nestačia, ale zároveň si neveria začať niečo vlastné?
Úprimne si dnes neviem predstaviť veľa ľudí, ktorým stačí jedna výplata.
Pre mňa je to aktuálna téma už roky a našla som si spôsob, ako zmonetizovať niečo, čo viem, angličtinu a neskôr aj jogu.
Dôležité je podľa mňa realisticky si zhodnotiť riziko a počiatočnú investíciu.
Ak by som mala riskovať veľkú finančnú stratu bez rezervy, asi by som do toho nešla.
Ak však človek nájde niečo, čo si nevyžaduje veľký kapitál, napríklad doučovanie, venčenie psov, virtuálnu asistenciu alebo správu sociálnych sietí, nevidím dôvod, prečo to aspoň neskúsiť.
Maximálne to nevyjde, poučia sa a ideme ďalej.
Kde nájdete Niku?
Ak by ste si chceli vyskúšať jogu s Nikou, môžete jej napísať na Instagram.
Alebo na LinkedIn.
Čo si z toho zobrať?
Verím, že ak zvažujete začať, tak začnete a vyskúšate to.
A ak ste nad podnikaním nikdy neuvažovali, možno si aspoň položíte otázku:
Čo by som vedel robiť pre iných ľudí tak, aby im to pomohlo?
Nemusí to byť veľké.
Nemusí to byť dokonalé.
Nemusí to byť hneď biznis plán na 30 strán.
Stačí začať.
Spomeňme si, keď sme boli deti.
Aké rôzne hry sme sa hrávali.
Do akých rolí sme sa dokázali vžiť.
Ako sme skúšali nové veci bez toho, aby sme hneď riešili, či na to máme dokonalý plán.
Vyskúšali sme si to a bavilo nás to.
Nájdite v sebe trochu detskej hravosti a skúste sa aj ako dospelí zahrať:
- Na človeka, ktorý niečo tvorí.
- Na človeka, ktorý pomáha.
- Na človeka, ktorý podniká.
Možno zistíte, že Vám to ide lepšie, než ste si mysleli.
A možno zistíte, že Vás to napĺňa viac, než ste čakali.
Ak sa chcete poradiť o tom, ako začať, prípadne máte nejaké pochybnosti sami o sebe, pokojne sa mi ozvite.
Rád Vám pomôžem a odovzdám moje skúsenosti.
S pozdravom,
0949 627 651
gunovsky@rginvestments.sk
www.rginvestments.sk
Instagram
LinkedIn
YouTube
Spotify
Ďalšie časti Newslettera nájdete tu.
Prihlásiť sa na odber Newslettera môžete cez formulár.